7 prírodných divov sveta

Neexistuje žiadny oficiálny zoznam 7 prírodných divov sveta a tento zoznam by mohol byť naozaj obrovský. Najnovší zoznam 7 prírodných divov sveta obsahuje Stolovú horu v Južnej Afrike, Podzemnú rieku Puerto Princesa (Filipíny), Národný park Komodo (Indonézia), Ostrov Čedžu (Južná Kórea), Vodopády Iguazú (Brazília, Argentína), Zátoka Ha-long (Vietnam) a rieka Amazonka v Brazílii. Väčšina z týchto divov sveta nie je pre nás veľmi známa, preto som sa rozhodol, že sem zaradím tento zoznam zostavený televíznou stanicou CNN:

1. Veľká korálová bariéra

- je najväčšia sústava korálových útesov a ostrovčekov na Zemi. Nachádza sa v Korálovom mori pri pobreží Queenslandu v severnej Austrálii. Je dlhá okolo 2 000 km, široká 300-2 000 m a možno ju vidieť z vesmíru. Od pobrežia je vzdialená väčšinou 8-180 km. V roku 1981 bola zaradená medzi biosférické rezervácie UNESCO. Bariéru tvorí približne 3 000 korálových útesov, ostrovov, ostrovčekov a lagún.

2. Mount Everest

- je najvyššou horou na svete ( 8850 m n. m.). Nachádza sa vo východnej časti Himalájí na hranici medzi Tibetom a Nepálom. Jeho tibetský názov je

Čomolungma ("Bohyňa-matka sveta") a nepálsky Sagarmatha ("Bohyňa nebies"). Zvyšok sveta používa názov Mount Everest.

Vrchol najvyššej hory sveta kedysi ležal na dne dávneho mora Tethys deliaceho svetovú pevninu na dve časti . Mt. Everest začal vznikať spolu s Himalájami

 asi pred 50 miliónmi rokov, keď sa Indický subkontinent zrazil s Eurázijskou kontinentálnou doskou. Mt. Everest je teda pomerne mladý vrch. Naviac jeho

rast pokračuje dodnes (okolo 3-5 milimetrov ročne).

3. Grand Canyon

je najznámejšia a najväčšia úžina (kaňon) tvorená riekou Colorado v severnej Arizone v Spojených štátoch. Leží v Coloradske plošine. Patrí medzi najznámejšie prírodné útvary na svete.

Je dlhý 446 km, široký 29 km, hlboký max. 1 800 m a rozľahlý 4 911 km². Jeho steny sú tvorené viacfarebnými mocnými vrstvami pieskovcov a vápencov. Tvorí podstatnú časť Národného parku Veľký Kaňon.

Jeho formovanie je z pohľadu geológie relatívne nedávna udalosť. Krajina je tvorená vrstvami hornín rôznych vlastností a farieb.

4. Viktóriine vodopády

- sú jedny z najväčších vodopádov na svete. Nachádzajú sa v južnej Afrike na rieke Zambezi na hraniciach medzi Zambiou a Zimbabwe.

Šírka vodopádu je 1 800 m Voda padá dole z útesu vysokého 120 m do úzkeho (130 m) a hlbokého (140 m) kaňonu v čadiči. Ich africké meno Mosu-oa-tun-ya znamená "dym, ktorý hrmí". Rozkladajú sa na rozhraní púšte Kalahari a východoafrickej vysočiny. Prietoky v priebehu roku silne kolísajú. Priemerný prietok je 1 400 m³/s.

Vodopády boli objavené v roku 1855 anglickým cestovateľom Davidom Livingstonom a pomenované podľa britskej kráľovnej Viktórie.

5. Sopka Paricutín

- je najznámejší vulkanický útvar spomedzi asi 1 000 sopečných centier vulkanického poľa Michoacán-Guanajuato.

Je to troskový kužeľ, ktorý začal soptiť najednom kukuričnom poli roku 1943 a za rok vyrástol do výšky 336 m. Erupcie pokračovali až do roku 1952, pričom pribudlo ďalších 88 m. Sopka Paracutín jetaká jedinečná preto, že poskytla vulkanológom zriedkavú možnosť dokumentovať zrod, rast a smrť sopky.

6. Polárna žiara (aurora)

- je svetelný úkaz na oblohe, ktorý vzniká pôsobením elementárnych častíc slnečného vetra pri vstupe do zemskej atmosféry, alebo do atmosféry iného kozmického telesa.

Výskyt a svetlosť polárnej žiary závisí od sily slnečného vetra, ktorý je zase závislý od aktivity slnka. Pretože slnko má jedenásťročný cyklus aktivity, výskyt polárnych žiar kolíše tiež v tomto cykle. Obzvlášť v čase maximálnej aktivity, to znamená pri zvlášť silnom slnečnom vetre, sa objavujú polárne žiary v nižších zemepisných šírkach ako napr. stredná Európa. V jeseni 2003 bola preukázateľne pozorovaná polárna žiara v severnom Taliansku.

7. Prístav v Rio de Janeiro

- bol vytvorený eróziou v Atlantickom oceáne. Prístav je obklopený krásnymi žulovými monolitmi, medzi ktoré patrí napríklad slávny vrch Corcovado.

P R Í R O D N Ý C H    S E D E M    D I V O V    S V E T A    N A    M A P E